| PARENTESCOS | ||
| ESPAÑOL | WIXÁRIKA | PRONUNCIACIÓN |
| Papá | Paapa | Paapa |
| Mamá | Maama | Maama |
| Hermano mayor | Maatsiika | Maatzika |
| Hermano menor de ambos géneros | Taru ˀukí | Taru ukí |
| Hermano menor de un hombre | Muuta | Muuta |
| Hermana menor de un hombre | Miita | Miita |
| Hermana Mayor | Kuurí | Kuurí |
| Hermana menor de ambos géneros | Taru ˀuká | Taru uká |
| Tío | Tataatsi | Tatatzi |
| Tía | Teteí | Teteí |
| Abuela | Teukari ˀuká / Kutsi | Teukari uká / Kutzi |
| Abuelo | Teukari ˀukí | Teukari ukí |
| Bisabuela | Tuutsí ˀuká | Tuutsí uká |
| Bisabuelo | Tuutsí ˀukí | Tuutsí ukí |
| Tatarabuelo | Xeraí ˀukí | rreraí ukí |
| Tatarabuela | Xeraí ˀuká | rreraí uká |
| Tía abuela | Kutsi | kutzi |
| Tío abuelo | Tewarí | Tebarí |
| Sobrino | Niwetsí ˀukí | Nibetzi ukí |
| Sobrina | Niwetsí ˀuká | Nibetzi uká |
| Hijo | Niwé ˀukí | Nibé ukí |
| Hija | Niwé ˀuká | Nibe uká |
| Cuñado de un hombre | Kema | Kema |
| Cuñada de una mujer | ˀiwaarú | ibarú |
| Cuñado de una mujer | Kwe | Kue |
| Cuñada de un hombre | Kwe | Kue |
| Esposa | ˀɨya | ouya |
| Esposo | Kɨna | kouna |
| Sobrino(a) a Esposo de la Tía | Neɨkixiwí | neoukirribí |
| Sobrino(a) a Esposa del Tío | Wíxi | bírri |
| APODOS CARIÑOSOS A LOS NIÑOS | ||
| Hombre a su hijo, sobrino, nieto (Campeón, nene) | Kema | Kema |
| Papá a su hija (Cariño, nena) | Kwetsi | Kuetzi |
| Mujer a su hija, sobrina y nieta (Vida, princesa) | Warú | Barú |
| Mamá a su hijo (Cielo, Tesoro) | Kwetsi | Kuetzi |
| Tía a su sobrino | Kɨna / Kwetsi | Kouna / kuetzi |
| Tío a su sobrina | ˀɨya / Kwetsi | Ouya / Kuetzi |
Colores
| COLORES | ||
| ESPAÑOL | WIXÁRIKA | PRONUNCIACIÓN |
| Rojo | Xetá | Rretá |
| Amarillo | Taxaɨye | Tarraouye |
| Azul | Yuawi / Yuaraɨye | Yuabi |
| Blanco | Tuuxá | Tuurrá |
| Negro | Yɨɨwi / Yɨxaɨye | youbi |
| Gris | Tsiumaɨye | Tziumaouye |
| Rosa | Taɨraɨye | taouraouye |
| Naranja | Narakaximaɨye | Narakarrimaouye |
| Verde | Tsiɨraɨye | Tsiouraouye |
| Azul cielo | Kutuxíe | Kuturríe |
| Azul Marino | Kwi mɨ yuawi | Kui mou yuabi |
| Limón | Tsinakarimaɨye | Tzinakarimaouye |
| Marrón | kwaumaɨye | Kuaumaouye |
| Color Mixco | Tsinaɨye | Tzinaouye |
| Ámbar | Kɨtaxíe | Koutarríe |
Presentación
| Presentación | ||
| ESPAÑOL | WIXÁRIKA | PRONUNCIACIÓN |
| Hola | Ke ˀaku | Ke aku |
| ¿Cómo has estado? | ¿Ke perakaˀiyuniwa ? | ¿Ke peraka iyuniba? |
| ¿Cómo están? | ¿Ke xetehakaˀiyuniwa? | ¿Ke rretejaka iyunibá? |
| ¿Cómo te sientes? | ¿Ke pereuˀerie? | ¿Ke pereu erie? |
| Yo estoy bien | Ne ˀaixɨ nepɨreuˀerie | Ne airru nepureu erie |
| ¿Y tú? | ¿ ˀeekɨ ta ? | ¿Eekou ta? |
| ¿Cómo se sienten? | ¿ke xeteheuˀeríe? | ¿Ke rretejeu eríe? |
| Nosotros estamos bien | Taame ˀaixɨ tepɨteuˀeríe | Taame airru teputeu eríe |
| ¿Cómo te llamas? | ¿ Ke petitewá? | ¿ke pe ti tebá? |
| Yo me llamo… | Ne nepɨtitewá… | Ne ne pu ti tebá |
| ¿De dónde eres? | ¿Hakewa pepekíekame? | ¿Jakeba pe pe kíe kame? |
| Yo soy de… | Ne nepukíekame… | Ne ne pu kíe kame… |
| ¿De dónde viene? | ¿Hakewa pepeyetɨ́a ? | ¿Jakeba pe pe yetúa? |
| Yo vengo de… | Ne nepeyetɨ́a… | Ne ne peyetúa |
| ¿Cuántos años tienes? | ¿Ke paɨ wiitaari pepexeiya ? | ¿Ke pau biitaa ri pe pe rreiya? |
| Yo tengo ____ años. | Ne nepexeiya____ wiitaari | Ne nepe rreiya ___ biitaa ri |
| ¿Cómo se llama tu papá? | ¿ ˀapaapa ke titewá ? | ¿A papa ke ti tebá? |
| Mi Papá se llama… | Nepaapa pɨ ti tewá… | Ne papa pu ti tebá… |
| ¿Cómo se llama tu mamá? | ¿ ˀAmaama ke titewá ? | ¿A maama ke ti tebá? |
| Mi mamá se llama… | Nemaama pɨ ti tewá… | Ne maama pu ti tebá… |
